Nebojte sa internátu, môže vám dať priateľstvá na celý život

O študentskom živote v Trnave sme sa rozprávali s Marcelou Cepkovou, študentkou 3. ročníka bakalárskeho štúdia Trnavskej univerzity, Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce

Macka, čo študuješ?

Študujem na Trnavskej univerzite už tretí rok, študijný program Laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve. Toto štúdium ma kvalifikuje napríklad na prácu na oddeleniach klinickej mikrobiológie, hematológie, biochémie, imunológie, genetiky či na oddelení patológie, kde ako zdravotnícky laborant prijímam a spracovávam materiál, na čo využívam rôzne vyšetrovacie metódy či prístroje a následne hodnotím výsledky.

Ako sa Ti študuje v Trnave?

V Trnave sa mi osobne študuje veľmi dobre. Pochádzam z obce neďaleko, mala som preto v začiatkoch značnú výhodu známeho prostredia. Nálož nového tak nebola až taká veľká. Keď som si vyberala vysokú školu, Trnava bola základňa, od ktorej som sa nechcela veľmi vzďaľovať, bolo pre mňa dôležité mať istú stabilitu vo forme domáceho prostredia, priateľov a rodiny blízko mňa. Vtedy to bolo najlepšie možné rozhodnutie, no teraz, keď už som sa zoznámila s vysokoškolským štúdiom, trošku viac sa udomácnila sama v sebe a zvykla si na svoju spoločnosť, si uvedomujem, že som mohla vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, zariskovať a skúsiť aj štúdium v inom meste. Všimla som si, že spolužiaci, ktorí bývajú na internáte, majú lepšie, pevnejšie priateľstvá a viac toho zažili počas štúdia, pretože boli často odkázaní len na spoločnosť spolubývajúcich, alebo museli tráviť víkend v cudzom meste. Pre mňa to bolo iné, lebo som po prednáške proste sadla na bus a o chvíľu bola doma, ten kontakt tam nebol až taký, no je to dosť subjektívne...

Viacerí študenti majú v maturitnom ročníku presný plán, ako ďalej. Bol to aj Tvoj prípad?

Po štúdiu na strednej škole som popravde nevedela ako chcem pokračovať ďalej, čo by ma zaujímalo a bavilo, aké pracovné či platové možnosti sa mi ponúkajú, ak budem ďalej študovať, alebo ak pôjdem rovno do nejakej práce. Rozhodla som sa preto skúsiť rok pracovať, oddýchnuť si od školských povinností, predsa len som mala za sebou najväčšiu skúšku môjho dovtedajšieho študentského života – maturitu. Tešila som sa do práce, ale zároveň som si zisťovala aké študijné možnosti mám, čo sa mi ponúka. Nemala som žiadne vysnívané odvetvie, ktorému by som zasvätila celé svoje snaženie, skôr som sa cítila dosť neistá, stratená. Preto som zvažovala úplne všetko čo ma aspoň trochu bavilo, ako možnosť. Od pedagogického štúdia, editorstva, cez veterinárne zdravotníctvo, krajinné inžinierstvo až po laboratórne vyšetrovacie metódy. Naozaj široké spektrum možností...

Čo Ťa nakoniec viedlo k Tvojmu výberu?

Strach a zároveň vzrušenie. Strednú školu som končila s predstavou, že pôjdem na veterinu, milovala som zvieratá a veľmi ma na strednej štúdium napĺňalo, no Brno alebo Košice boli vtedy pre mňa vzdialene ako Amerika, takže som sa neodhodlala ísť po tejto ceste. Nechala som voľný priebeh čomukoľvek, čo by ma zaujalo, no podvedome som aj tak inklinovala najviac k zdravotníckym odborom, až som našla zaujímavý študijný program rovno „doma“ v Trnave, ktorému som sa rozhodla venovať.

Aké boli Tvoje pocity, keď si konečne v rukách držala dekrét o prijatí?

Po maturitách rodina nebrala ľahko moje rozhodnutie dať si „pauzu“ od štúdia, pretože si mysleli že sa vzdávam, nebudem po roku opäť pokračovať, vypadnem zo študentského kolotoča a podobne. Sama sebe, ale aj im som chcela dokázať, že to zvládnem. Dekrét o prijatí ma naplnil hrdosťou, bol to pre mňa dosiahnutý míľnik a fyzická pripomienka mojej snahy, dôkaz, že som sa nevzdala.

Poznala si niekoho z vyšších ročníkov, alebo si išla do neprebádaných vôd?

Poznala som jednu slečnu z vyššieho ročníka, práve končila bakalárske štúdium keď ja som naň nastupovala. Dala mi veľa rád a odporúčaní, už mala za sebou skoro všetky predmety, ktoré na mňa ešte len čakali. No a taktiež sme si ako kolektív spolužiakov dosť pomáhali cez sociálne siete. Myslím, že bez nich by som v prvých týždňoch určite niektoré tlačivá odovzdala po termíne.

Obávala si sa niečoho pri nástupe na vysokú školu?

Bola som nervózna z nového kolektívu, ako zapôsobím, či si nájdem priateľov, predsa len sa lepšie študuje ak sa máš s kým podeliť o radosti a strasti študentského života. Potom som bola nervózna celkovo z vyučovania. Či som nezlenivela po ročnej prestávke, ako môj mozog bude stíhať nasávať nové informácie, či mám dobré základy zapisovania poznámok a celkovo spracovávania materiálu.

V čom bol špecifický začiatok vysokoškolského štúdia v pandemickom čase? Ako vyzerali prvé dni Tvojho vysokoškolského života?

Nástup som mohla našťastie v pokojnejšom pandemickom období zažiť fyzicky, prezenčnou výučbou, no iba prvých pár týždňov. Väčšinou to boli úvodné hodiny, kde sa nám prednášajúci predstavili, objasnili nám čo sa od nás počas semestra v danom predmete očakáva, ako bude vyzerať výučba, z čoho pozostáva hodnotenie, ako bude vyzerať záverečná skúška. Mohla som tak na chvíľku okúsiť pravý študentský život, vypočuť si prednášky v prednáškovej miestnosti rektorátu Trnavskej univerzity, pohybovať sa aspoň pár týždňov na pôde univerzity. Potom už bohužiaľ bolo potrebné prejsť na dištančné vyučovanie formou online prednášok cez platformu Ms Teams.

Spomínala si tlačivá, čo všetko si musela vyplniť, aby si sa oficiálne stala študentkou Trnavskej univerzity?

Nebolo potrebné vyplniť žiadne špeciálne tlačivo, iba priniesť bežný zápisný list, potvrdenia o návšteve školy pre brigádnický pracovný pomer, plus tlačivo týkajúce sa ISICu a ešte dokument na prídavky na dieťa pre rodičov do práce. Nič zaujímavé :D

Čo bolo pre Teba v štúdiu počas lockdownu najťažšie?

Sústrediť sa. Pri online prednáškach som sa zapozerala do telefónu, alebo len tak z okna, odbehla si urobiť kávu, kreslila si domčeky a hviezdičky miesto písania poznámok. Častokrát ma rušili aj externé elementy, ako napríklad mamina, ktorá sa rozhodla vysávať alebo obecný rozhlas, ktorý pár krát cez prednášky hlásil oznamy. Rušivých faktorov z mojej strany ale aj z okolia bolo viacero. Niekedy bolo problémom aj internetové pripojenie, ktoré veľmi sťažilo až znemožnilo v daný deň počuť prednášky.

Mohla by si nám opísať Tvoj najsilnejší zážitok z doterajšieho študentského života?

Zážitky sa mi spájajú najmä s odbornou praxou, kedy som reálne mohla vidieť a skúsiť prakticky moje dovtedy len teoretické znalosti, dostať sa na miesta, kam by som sa inak nikdy nedostala. Bola som napríklad v laboratóriu Analytx s. r. o. v Trnave, v laboratóriu v Piešťanoch, na hematologickom oddelení či v Ústave patológie Trnavskej Fakultnej nemocnice. Taktiež som počas letných prázdnin medzi druhým a tretím ročníkom mesiac praxovala na oddelení biochémie v laboratóriu spoločnosti Medirex, a. s., ktoré spolupracuje s nemocnicou Ružinov.

Bežný človek sa do spomenutých laboratórií asi len tak nedostane. Čo tu bolo náplňou Tvojej práce?

Napríklad na hematologickom oddelení som mohla zažiť bežný deň laboratórneho pracovníka, kedy som prijímala a označovala vzorky podľa požadovaných parametrov na žiadanke, vkladala skúmavky do analyzátora na vyšetrenie krvného obrazu, alebo na hemokoagulačné vyšetrenia, mohla som overiť krvné skupiny v AB0 a RhD systéme pomocou jednoduchého sklíčkového testu (vedela som podľa výsledku povedať, či je krv zo skúmavky AB pozitív, 0 negatív a podobne). Toto overenie je dôležité napríklad pred podaním transfúzie erytrocytov. Mesiac cestovania do Bratislavy a prax v laboratóriu MEDIREX GROUP ma taktiež v mnohom obohatila, bol to pre mňa taký trailer do možnej budúcnosti. Priebeh dňa bol podobný ako na hematológii, postupy sú zvyčajne takmer identické. Pridali sa však aj biochemické vyšetrenia krvi, chemické vyšetrenia moču alebo močového sedimentu.

Čo sa týka tejto zaujímavej praxe, ktorú si absolvovala, ako prebiehalo jej vybavenie?

Odbornú prax počas semestra nám sprostredkováva univerzita, podľa menného zoznamu sa na jednotlivých pracoviskách spolupracujúcich s univerzitou striedame. Súvislú klinickú prax, ktorú absolvujeme počas prázdnin, si študent už vybavuje sám. Je potrebné osloviť konkrétne laboratórium (či už bližšie k bydlisku pre študentov z väčšej diaľky, alebo ak sa počas semestra študentovi páčilo pracovisko sprostredkované univerzitou, môže osloviť aj toto laboratórium). Samozrejme je potrebné vypísať niekoľko tlačív pre univerzitu, ale aj pre dané laboratórium, ako sú napríklad prihláška na súvislú klinickú prax, alebo žiadosť o prípravu dohody pre zabezpečenie odbornej praxe.

Časť štúdia už máš za sebou. Mohla by si ponúknuť budúcim prvákom nejaké rady z Tvojich skúseností?

Skontaktujte sa s budúcimi spolužiakmi, zoznámte sa, pozdieľajte si informácie od starších študentov, pomôžte si s vypĺňaním dokumentov, ale aj s učením na skúšky. Pre všetkých sú to nové výzvy, ktoré sa ľahšie zvládajú s priateľmi.  A ako som už povedala, nemusíte sa báť internátu, môže vám dať celoživotné priateľstvá.